Dve Ballove knihy – V mene otca aj Veľká láska – sa dostali do finále Ceny Anasoft litera, prvá z nich aj zvíťazila a jej preklady už vyšli vo Veľkej Británii, Holandsku, Maďarsku a v Čechách. „Jedným z najočividnejších znakov Ballovej prózy je istý temný druh irónie.“ (Gábor Schein, Élet és irodalom)

O BALLOVÝCH KNIHÁCH

„Konečne sa niekto na dnešnom Slovensku prežehnal sám nad sebou – aj keď so značnou dávkou odstupu, otrávenosti až sarkastickej znudenosti nad tým, čo ako možnosť pre život absorbuje človek našej súčasnosti. Aj v tejto knihe je Balla realista, ktorý sa neusmieva. Je jedným z mála autorov, ktorí dôsledne majú štýl.“ Ivan Štrpka

„Predstavte si, že Kafka, Beckett, Bukowski a Borges sedia pri pive s chlebom a obarovým kolenom. Tak takúto príchuť skrýva Ballova zemitá existencialistická výprava.“ Rosie Goldsmith, EuroLitNetwork, 15. 5. 2017

„Balla evokuje postaršiu kvázi-posvätnú úlohu spisovateľa v spoločnosti.“ Charles Sabatos, The Los Angeles Review of Books, 28. 8. 2017

„Jedným z najočividnejších znakov Ballovej prózy je istý temný druh irónie, aký v maďarskej literatúre len tak ľahko nenájdeme. Gábor Schein, Élet és irodalom, 22. 4. 2016

„Možno tedy jen přivítat, že se český čtenář může seznámit s touto znepokojivou a drásavou Ballovou otcovsko-synovskou etudou, textovanou ovšem s potutelným úsměvem. Anebo úšklebkem?“ Lubomír Machala v doslove českého vydania

„Balla – hlavný alchymista súčasnej slovenskej prózy – je nepochybne jedným z najzaujímavejších súčasných spisovateľov strednej Európy. “ Jacek Bukowski, Varšava

O AUTOROVI

Balla (1967) je laureát Ceny Anasoft Litera, Ceny Ivana Kraska, Ceny Nadíácie Tatra banky, víťaz literárnych súťaží Poviedka, Jašíkove Kysuce ai. Vydal 10 prozaických kníh. Poviedky začal uverejňovať od roku 1992, knižne debutoval zbierkou poviedok Leptokaria (1996). Nasledovali knihy: Outsideria (1997), Gravidita (2000), Tichý kút (2001), Unglik (2003), De la Cruz (2005), Cudzí (2008), V mene otca (2011), Oko (2013) Veľká láska (2015).