Stefan Grabiński (1887 – 1936) je dnes najznámejším poľským autorom hororovej fantastiky, weird fiction, zároveň však aj literárne ambicióznym modernistickým spisovateľom. Bol predovšetkým majstrom fantastickej psychologickej poviedky s pozvoľna hustnúcou temnou atmosférou, s gradovaním tajuplných úkazov a vyhrotenou, no nejednoznačnou pointou. Zbierka Mŕtvy priestor je výber próz, ktoré autor za svojho života publikoval len časopisecky.
Stefan Grabiński bol tvorcom špecifickej odrody fantastiky, metafyzickej fantastiky či psychofantázie. Za dominantu svojej tvorby označil pocit obrovského údivu z tajuplnosti života, ktorý však prechádza do údesu z neznáma. Symbolizmom je inšpirovaná jeho koncepcia tajuplnej „inej skutočnosti“, ktorá do nášho trojrozmerného sveta preniká prostredníctvom tajomstiev, bizarných fenoménov, tajomných súvislostí medzi javmi, výstražných udalostí či neuveriteľných zhôd okolností. Tie akoby mala na svedomí akási neurčitá zlovoľná sila. Jeho hrdinovia sa zmietajú v bludnom kruhu svojich nutkavých ideí a dotýkajú sa hranice šialenstva, keď uvzato chcú poodhrnúť závoj tajomstva. To však nie je možné urobiť beztrestne. A tak spoznáme neurotického hrdinu s jeho vyšinutou matematickou teóriou súvislostí medzi udalosťami, projektovanými do modelu kriviek a priamok. Alebo tiež milovníka spomienok, ktorý chce pomocou stôp udalostí, odtlačených do astrálnej fotografickej dosky transcendentnej ríše, vyvolať minulosť späť na tento svet – aj za cenu obrovskej katastrofy. Mŕtvy priestor ožíva prízrakmi minulých udalostí; zlá traumatická udalosť sa opakuje donekonečna premietnutá vo svojej ozvene ako tieň. Otázka, či je to sen alebo skutočnosť, nie je správne položená: Sen je skutočnosť – iná skutočnosť. Opustené železničné staničky, tunel vedúci do nepredpokladanej hĺbky evolučného času, koľajnice ubiehajúce do diaľky mimo tohto sveta. Dobová železničná neuróza, freudovský a bergsonovský vlak; umenie ako plameň stravujúci dušu umelca.