Sedela som v aute vedľa Mariana, a ako vždy, moje ústa sa nezatvorili. Nestáva sa to často, ale teraz to urobil. Prerušil ma: Ľudka, mala by si začať písať knihy! Lebo ty si tak plná Jeho. Bolo by super, keby si o tom nie len rozprávala, ale aj písala. Zasmiala som sa a oponovala: Ja?! Vieš, čo som mala vždy v škole zo slohu? Samé trojky!

O niekolko dní potom som mala sen. No kedy začneš? - opýtal sa ma. Bol nízkej postavy a mal veľmi milú tvár. Moja odpoveď bola vyhýbavá, lebo som vlastne nevedela kedy, a či vôbec, chcem začať. Objal ma okolo pliec. V ruke držal obrovskú hŕbu rukou napísaných zvitkov a povedal mi: Pozri sa, toto treba iba prepísať. A potom som sa zobudila, ale vedela som, čo ten sen znamená.

Keď myslíš, tak dobre, ja to teda skúsim. - povedala som Môjmu Tajomnému Bohu. Keď som už bola asi v polovičke knihy, opýtala som sa samej seba: A uveria mi vôbec, že toto všetko som s Tebou naozaj zažila?

Myslím, že na to viem odpoveď. Každému, kto uverí, že áno, chcem odkázať, že aj on s Ním môže zažiť ešte väčšie a úžasnejšie dobrodružstvá, ako som zažila a stále zažívam ja.

Reálne a pravdivé príbehy, v ktorých sa ,Môj Tajomný Boh veľmi rád necháva spoznávať ako milujúci Otec a Priateľ.