Nekontrolovaná vášeň odoláva všetkým napomenutiam, dokonca aj od milovaných osôb. Až keď nastane tragédia, človek sa zastaví a chtiac-nechtiac musí znášať jej dôsledky, často kruté, tvrdé, bolestné. Niet hriechu, niet zločinu, ktorý by si nevyžadoval zadosťučinenie. To vo svojom živote zakúsil aj Jakub Luknár, aj keď nevinne odsúdený. Rozpad rodiny, väzenie, smrť manželky to je len niekoľko dôsledkov, ktoré zasiahli jeho najbližších. Kým však človek žije, nič nie je natoľko stratené, aby po úprimnom pokání nenastala katarzia, ktorou sa všetko obnoví, očistí, napraví.

Alexander Vaško (1901 1978) študoval na vojenskej akadémii v Hraniciach na Morave. Po štúdiu pôsobil ako poručík v delostreleckom pluku v Nitre. Od roku 1934 pracoval ako učiteľ ľudových škôl v Gymešských Kostoľanoch a vo Voderadoch. Po roku 1945 bol veliteľom delostreleckého pluku v Topoľčanoch, v roku 1947 bol zatknutý a v roku 1948 na základe vykonštruovaných obvinení odsúdený na doživotie a konfiškáciu majetku. Väznený bol vo viacerých väzniciach, v roku 1960 bol amnestovaný a v roku 1968 emigroval s rodinou cez Rakúsko do Kanady, kde sa usadil v meste Sarnia. Bol to plodný autor dobrodružnej, detektívnej a cestopisnej literatúry, určenej hlavne mládeži. Po detektívnych románoch V drápoch satana, Záhadná sfinga (oba 1934) vydal v Spolku sv. Vojtecha viaceré romány pre mládež: Tajomstvo jaskýň (1936), Divotvorný kameň (1940), Had, Najdený život (oba 1942), Hora šťastia (1944) či Spútané more (1947), ako aj dobrodružný román s autobiografickými prvkami Čierna Nemezis (1942) alebo román zo súčasnosti Zlatý mamon (1943).