Havária lietadla. Takmer dvesto mŕtvych. Ako zázrakom prežije len jeden chlapec. Osnova románu Ann Napolitano pripomína novinový titulok, a nie je to náhoda. Podobná tragédia sa naozaj stala, v roku 2010 havarovalo nad Líbyou lietadlo letiace z Južnej Afriky do Londýna. Prežil len deväťročný holandský chlapček. Autorku jeho príbeh natoľko zaujal, že strávila osem rokov písaním majstrovského románu o tragédii, prežití, smútku a prekonaní traumy. Román sa odvíja v dvoch rovinách – v jednej sledujeme dianie v lietadle a tušíme, že sa schyľuje k tragédii, druhá opisuje Edwardov život po havárii, keď sa ho ujmú bezdetní príbuzní. Edward utrpel nielen traumu a fyzické zranenia, prišiel aj o rodičov a brata. Neustále má sucho v ústach, v ušiach počuje cvakanie, nespí ani nebdie, snaží sa vyhýbať akýmkoľvek myšlienkam a pocitom. Jediný človek, ktorému sa podarí preniknúť za jeho obranný val, je dvanásťročná suseda Shay. S jej pomocou sa Edward skontaktuje s pozostalými po ostatných pasažieroch z lietadla, píše si s nimi a pomaly sa vracia do normálneho života. V dnešnom svete na nás neustále útočia správy o katastrofách – politických, prírodných, ekologických, technologických. Autorkin vecný a zdržanlivý opis desivých okolností pred tragédiou a po nej ukazuje cestu, ako prežiť aj ťažké časy a s pomocou láskavých a empatických ľudí znovu dať životu zmysel.